Akordické stupnice vyjadrujú charakter a funciu akordu, tvoria akoby dve strany jednej mince.

Poznatok, ako akordy a stupnice spolu súvisia pomôže gitaristovi v lepšej orientácii na hmatníku gitary a samozrejme aj v logickej improvizácii.

Durová stupnica a všetky jej módy majú na hmatníku gitary rovnaký prstoklad, mení sa iba koreň módu – základný tón.

Napríklad, mixolýdický mód je vhodný na vyjadrenie dominantných akordov, pretože mixolýdická septima akordu G7 sedí do prstokladu G mixolýdickej stupnice.
(mixolýdická stupnica je durová stupnica s malou septimou.)

Ak vieme, že mixolýdický mód je odvodený od 5. stupňa durovej stupnice, potom vieme, že stupnica G mixolýdická je odvodená zo stupnice C dur.

Ľahko si môžeme uvedomiť, že napríklad prstoklad d dórskej stupnice s akordom Dm7 (v 5. polohe) je rovnako aj prstokladom A mol prirodzenej (aiolskej) stupnice s akordom A mol7, či prstoklad F lýdickej stupnice (v 8. polohe) je zároveň prstokladom C dur (jónskej) stupnice…

Dôležitou informáciou zostáva fakt, že stupnice a akordy sú úzko späté vo vzájomných vzťahoch, a že v podstate každému akordu prináleží určitá stupnica.
Skutočná sofistikovaná improvizácia gitaristu vychádza z poznatkov akordov a ich domovských, akordických stupníc.
Inými slovami, každý akord možno vyjadriť stupnicou a naopak, do každej stupnice možno nájsť vhodný akord.
Len v takomto prepojení harmonicko-melodickej zložky skladby možno vytvoriť logické a hodnotné gitarové sólo.